Po mnohých rokoch skúšok Pán sa k zboru priznáva. Brat kazateľ Šperl s rodinou odchádza do zboru v Liberci. Na rozlúčkovom zhromaždení prehovoril brat Šaling, predseda RSS. Je veľmi potešujúce, že k rozlúčke nedochádza v hneve. Všetky nezhody sa zrovnali a došlo k vzájomnému zmiereniu. V našej kronike nemôžeme neobísť skutočnosť, že sa povrávalo, že kazateľ Šperl mal dobrý vzťah, či spoluprácu s úradmi. To samo o sebe nie je zlé, ale výstrahou pre všetkých kazateľov, aby sa viac spoliehali na Pána, len Jemu slúžili a verne konali kazateľskú službu.

Od 1. Septembra 1978 je teda klenovský zbor bez kazateľa.

Naši bratia v RSS a ÚRS nevedeli nám dať náhradu za kazateľa Šperla. Ďalšiu činnosť zboru sa pokúšali riešiť cestou administrátorov. Navrhovali brata Kondača z Lučenca, ale on odmietol pre zlý zdravotný stav. Navrhovali aj kazateľa Miháľa, ale nebolo jednomyseľnosti. Na celozborovom staršovstve dvaja boli proti. Preto sa pristúpilo k voľbe dočasného laického kazateľa s právomocou kazateľa a predsedovi zboru. Jednomyseľne bol zvolený brat Stanislav Antalík a cirkevný tajomník mu udelil štátny súhlas.

Už dlhší čas mal zbor túžbu vymeniť staré harmónium a začať novú prácu s varhanmi. A tak brat Vološčuk z poverenia zboru zakúpil a dopravil do zboru varhany. Mali sme z toho veľkú radosť. Kiežby slúžili k radostnej oslave nášho Pána.

Nečakane Pán odvolal do večnosti 81 ročného brata Jána Ostricu. Patril medzi prvotiny veriacich v Klenovci, radostne pracoval v zbore, pomáhal aj hmotne a bol vzácnym modlitebníkom. Svoju starobu po odchode z majetku – Polomcov, ktorý sa zlikvidoval pre vodnú nádrž nad Klenovcom, trávil pri dcére Marienke na Polomke na Horehroní. Aj tam rád svedčil mnohým svedkom Jehovovým a rodine svojej dcéry. Žiaľ zostali mimo zboru. Posledné roky trávil pri vnukovi na Muráni, kde aj zomrel.

Na pohrebnej pobožnosti slúžil brat kazateľ J. Miháľ a brat Alexa z Muráňa.

Prvá návšteva predsedu ÚRS po odchode kazateľa Šperla z Klenovca bola veľmi potešujúca. Sľúbil zboru všestranne pomáhať hľadať nového kazateľa.

Prehovoril na text: 1. Moj. 28:10-22 „Jákob odišiel z Beér-Šeby a šiel do Cháránu. Došiel na posvätné miesto a prenocoval tam, lebo slnko už zapadalo. Vzal jeden z kameňov onoho posvätného miesta, položil si ho pod hlavu a ľahol si na tom mieste. Snívalo sa mu, že na zemi stál rebrík, ktorý vrchným koncom siahal po nebo, a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. A hľa, Hospodin stál nad ním a hovoril: Ja som Hospodin Boh tvojho otca Abraháma a Boh Izákov; zem, na ktorej ležíš, dám tebe a tvojim potomkom. Tvojho potomstva bude ako prachu zeme; rozmôžeš sa na západ a na východ, na sever i na juh, a v tebe i v tvojom potomstve budú požehnané všetky čeľade zeme. Ajhľa, ja som s tebou a budem ťa ochraňovať všade, kadiaľ pôjdeš, dovediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním, čo som ti zasľúbil. Keď sa Jákob prebudil zo spánku, povedal: Naozaj Hospodin je na tomto mieste, a ja som o tom nevedel. Dostal strach a povedal: Aké hrozné je toto miesto! Nie je tu nič iné ako Boží dom a tu je nebeská brána. Včasráno vzal Jákob kameň, ktorý si položil pod hlavu, vztýčil ho ako posvätný stĺp a zvrchu ho polial olejom. To miesto pomenoval Bételom; predtým meno toho mesta bolo Lúz. Vtedy Jákob urobil takýto sľub: Ak Boh bude so mnou a bude ma chrániť na ceste, ktorú práve konám, ak mi dá chleba na jedenie a šaty na oblečenie, a ak sa šťastne vrátim do svojho otcovského domu, tak Hospodin bude mojím Bohom. Tento kameň, čo som postavil ako posvätný stĺp, bude Božím domom, a zo všetkého, čo mi dáš, budem ti presne odvádzať desiatky.“ Kameň pod hlavou Jakobovou - to sú skúšky. A tento kameň po stretnutí s Bohom stáva sa nám milým, pamätným. Nech aj naše skúšky nás privedú k stretnutiu s Bohom, aby nám boli pamätné.