V druhom štvrťroku tohto roku sa zhoršil zdravotný stav nášho brata J. Kováčika. Po mesačnom liečení v Košiciach prišiel domov a do zhromaždenia. V zhromaždení povedal, že mal vyprosený text z Božieho slova zo Žalmu 121 „Hospodin Ťa bude ostríhať od teraz až na veky.“ Všetci sme vedeli o nevyliečiteľnosti rakoviny. Spolu sme trpeli a boli vyrovnaní s odchodom do večnosti.

Brat Ján Kováčik opäť prišiel do zhromaždenia a slúžil v modlitebnej chvíli. Zostal sedieť pre slabosť. Hovoril posledný raz na text zo Sudcov 6:25-32 „Potom stalo sa tej noci, že mu riekol Hospodin: Vezmi býka z hoviad, ktorého má tvoj otec, a síce toho druhého býka sedemročného a sboríš oltár Bálov, ktorý patrí tvojmu otcovi, i háj, ktorý je pri ňom, vytneš. A vystavíš oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, na vrchu tejto pevnosti na upravenom mieste a vezmeš toho druhého býka a budeš ho obetovať zápalnou obeťou na dreve hája, ktorý vysekáš. A tak pojal Gedeon desať mužov zo svojich sluhov a učinil tak, ako mu hovoril Hospodin. A stalo sa, keďže sa bál domu svojho otca a mužov toho mesta urobiť to vodne, že to urobil vnoci. Keď potom vstali mužovia mesta skoro ráno, videli, že hľa, oltár Bálov je rozborený, a háj, ktorý bol pri ňom, je vyťatý, aj že ten druhý býko bol obetovaný zápalnou obeťou na oltári, ktorý bol postavený. A vraveli druh druhovi: Kto to urobil? A keď sa dopytovali a hľadali, riekli: Gedeon, syn Joasov, to urobil. Vtedy povedali mužovia mesta Joasovi: Vyveď svojho syna, nech zomrie, pretože rozboril oltár Bálov a že vyťal háj, ktorý bol pri ňom. Ale Joas povedal všetkým, ktorí stáli pri ňom: Či sa vy budete pravotiť za Bála? Či ho vy budete chrániť? Ten, kto by sa pravotil za neho, nech zomrie do rána. Ak je Bohom, nech sa tedy pravotí za seba, keď rozboril jeho oltár. A nazval ho toho dňa Jerubbálom, povediac: Nech sa s ním pravotí Bál, keď mu rozboril jeho oltár.“ Hospodin kladie na nás skúšky. Na niekoho od mladosti na niekoho neskôr. Ďakuje Pánu za svoje deti. Je to Pánova zásluha, že sú Jeho.

Ďalej vyrovnane povedal, že prijal úplné zmierenie s Pánom a je vyrovnaný, pripravený kedykoľvek predstúpiť pred Neho. Spomenul ťažký život, ťažké pomery, v ktorých vychovával rodinu. Ďakuje za všetko, ale najviac za modlitby. Aj v ich moci predstupovali jeho deti pred zbor ako obrátené. Spomína na kazateľa Stupku s vďakou – vtedy uveril jeho syn ako 13 ročný. Odpusťme všetko, čo sa potom stalo. S vďakou spomína aj na kazateľa Šperla s rodinou. Tešil sa na nich a Pán požehnal, za jeho pôsobenia prišli k obráteniu: Paľko, Peter, Miloš, Vladko a Bohuš. Ďakuje im, že vštepovali do detských sŕdc lásku Božiu. Napriek terajšej duchovnej rozdvojenosti treba nám prosiť za Šperlovcov, aby ich Pán osvietil a ďalej viedol po svojej ceste. Modlime sa za ich synov, aby aj oni šli za Pánom.

S veľkým dôrazom a láskou povedal: „Tak ako som túžil stretnúť sa s vami v tomto zhromaždení, tak prosím, aby ste prosili za rodinu Šperlovú, bez hnevu.“

Všetci sme cítili veľké Božie obvinenie a upevnenie, že v blízkosti smrti má jedinú cenu – odpúšťajúca láska. Kiež by dal Pán, aby sme sa dokázali rozlúčiť aj s rodinou Šperlovou v láske. Celú svoju rodinu a celý zbor odovzdal do Božej ochrany a milosti.

V prekrásny slnečný deň s množstvom čerstvého snehu priniesli do zhromaždenia svoju dcérku Lenku manželia Ondrej a Elenka Kováčikovci. Pre túto príležitosť bol zvolený text z Lukáša 1:5-6;80 „Za judského kráľa Herodesa žil kňaz Zachariáš z týždennej kňazskej triedy Abiovej; jeho manželka bola z dcér Áronových a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom, žijúc bez úhony podľa všetkých prikázaní a ustanovení Pánových. “, 80 verš: A to dieťatko rástlo a mocnelo na duchu a bolo na púšti až do dňa svojho vystúpenia pred Izraelom. a 2:40 „Dieťatko však rástlo a mocnelo, plné múdrosti, a milosť Božia spočívala na Ňom.“ V príhovore bol kladený dôraz na bezúhonnosť rodičov, prostredia, lebo len v tom je istota výchovy. V spoločných modlitbách zaznela túžba po bezúhonnom živote všetkých rodičov a za príkladný život pre deti. Spevokol veľmi pekne zaspieval pieseň: „Kdož přebýva v skrýši Nejvyššího“ a nezvykle aj mládež zaspievala peknú pieseň: „Včelička jej říkala“.

Kiežby dal Pán, aby aj malá Lenka, pre ktorú sme vyprosili požehnanie prebývala v skrýši Najvyššieho.