Po dlhšom čase prežíval náš zbor radostnú udalosť. Marienka Papová si brala za manžela Pavla Píša z Tekovských Lužian. Požehnanie pre ich spoločný život vyprosil a Slovom poslúžil brat kazateľ Janko Kriška, kazateľ Lužianskeho zboru. Slúžil na text Rút 1:16-17 „Ale Rút povedala: Nenúť ma opustiť ťa a odísť od teba! Lebo kam ty pôjdeš, pôjdem i ja, a kde ty budeš bývať, budem bývať i ja! Tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom! Kde ty zomrieš, zomriem i ja, a tam chcem byť pochovaná! Tak nech mi učiní Hospodin, ba nech ešte pridá: len smrť ma rozlúči s tebou! “
Zdôraznil myšlienku, že máme spoločný cieľ ísť do neba, čo nie je ľahké, ale vytvoriť nebo na zemi je ešte ťažšie – zapierať – šliapať svoje „ja.“ Manželia majú jeden smer a predsa nebo netvoria. Vytvoriť nebo na zemi, to nezáleží na kráse tela, ale na kráse ducha.
Krásne chvíle umocnil aj spevokol, ktorý zaspieval pieseň: „To je ten krásny vytúžený deň.“ Báseň „Kto nás zapíše do knihy života“ predniesla E. Kováčiková. Peknými piesňami poslúžila skupina v zložení: Pavel Ostrica, Ondrej Kováčik, Miloš Kováčik, Ján Kováčik, Peter Pap a Ľubko Šramo.
Mládež sa veľmi tešila z tejto udalosti. Svadobná hostina opäť bola v spodnej miestnosti modlitebne. Nech požehná aj túto novú rodinu v našom zbore.
Celý týždeň po staniciach požehnane slúžil tajomník ÚRS brat Švec. Nech mu Pán bohate požehná.
Posledné dni v roku prežíval zbor bez kazateľa. Prvý raz zazneli tóny nových varhanov. Radostné chvíle nám pripravila opäť mládež, spevom skupiny i službou slovom. Záverečným slovom na Silvestra „stvor mi čisté srdce, ó Bože...“ vyslovil brat Stanko Antalik túžbu, aby sme všetko zanechali v starom roku a do nového vstúpili s novým, čistým srdcom. Nech s nami to náš Pán urobí.
Náš zbor dostal do nového roku prekrásny verš Žalm 4:4 „A vedzte, že Hospodin učiní zvláštnu vec pri svojom milom, Hospodin vyslyší, keď budem volať k nemu!“
Radostné chvíle sme prežívali v tento deň, keď Vierka s Miloslavom prišli do zhromaždenia, aby pred tvárou Pánovou i celého zboru si dali sľub vernosti pre svoj spoločný život. Požehnanie pre nich prosil a Slovom Božím slúžil brat kazateľ Kondač na text Kol. 3:15-17 „A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď k nemu ste aj vy boli povolaní ako jedno telo; a buďte (za to) vďační. Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu! A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“ Zdôraznil myšlienku, že čas rýchlo letí. „Pane zostaň s nami“ – táto prosba nech nikdy nevymizne aj z mladej rodiny. Aj keď starneme a vonkajší človek sa ruší, vnútorne sa obnovuje deň čo deň. „Zostaňte vo mne a ja vo vás“ – hovorí Pán. Zo srdca prajeme Vierke, ktorá tak oživovala mládež, aby jej Pán požehnal v cudzej zemi na Morave, kam odchádza za manželom.
Požehnane poslúžil klenovský spevokol piesňou: „Dnes je ten krásny vytúžený deň“ a spevokol z Dambořic, ktorý spieval piesne po celý večer. Svadobná hostina bola v spodných miestnostiach za účasti celého zboru okrem najstarších.