Na tejto stránke nájdete prepis zaujímavých záznamov z kroník zboru, aby si tí starší mohli zaspomínať a mladší poznali minulosť.
Udalosti sú radené podľa dátumu od najnovších po najstaršie. Nové prírastky pribúdajú nezávisle, v smere aj proti smeru času.
V krátkom časovom slede odprevadili sme na náš malý cintorín už druhého nášho brata v r. 1980. Odchod milého brata bol nečakaný. Do posledných dní bol totiž svieži, plný nadšenia a horlivosti. Žil vo svojom domčeku sám pod starostlivosťou sestier zo zboru a veľmi sa tešil na to, aby z Pánovej milosti sa mohol dožiť 95 rokov. Pán ho však povolal k sebe skôr, aj keď v 95-tom roku života. Pri vchode do svojho domčeku sa pošmykol, spadol a silnému otrasu po krátkej chvíle podľahol.
Aj brat Figuli patril medzi najstarších žijúcich členov zboru a celý svoj život venoval zborovej práce. Dlhé roky stál na čele zborovej práce, horlivo slúžil Slovom Božím a vydával svedectvo mnohým známym. Zvlášť často navštevoval starších ľudí v starobe a svedčil im o Pánovi. Staršia generácia si rada spomína na jeho službu ako dirigenta spevokolu. Bez hudobnej školy, vlastnou horlivosťou naučil sa hrať na harmóniu a po bratovi Škorikovi prevzal spevokol. Dlhé roky ho viedol, nadšene nacvičoval spev aj na Rimavskej Píle a v Muráni. Pre všetkých žijúcich zostane vzorom nesmierneho nadšenia a horlivosti v zborovej práci a v modlitebnom úsilí.
Na pohrebnej pobožnosti poslúžil brat kazateľ J. Miháľ na text Lukáš 2:21-24 „21 A keď sa naplnilo osem dní, aby bolo obrezané dieťatko, nazvali jeho meno Ježiš, ktorým bolo nazvané od anjela, prv ako sa bolo počalo v živote. 22 A keď sa naplnily dni jej očisťovania podľa zákona Mojžišovho, doniesli ho hore do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, 23 jako je napísané v zákone Pánovom, že všetko mužského pohlavia, čo otvára život, bude sa volať svätým Pánovi, 24 a aby dali obeť podľa toho, čo je povedané v zákone Pánovom: dvoje hrdličiek alebo dve holúbätá.“ Zdôraznil myšlienku, že Pán prepúšťa svojho služobníka v pokoji. Tak ako Simeon ani on nebude zahanbený.
Spevokol pekne zaspieval dve zborové piesne: „Kde Jeruzalem nádherný“ a „Ó, domov môj, kde Otca mám.“
V nedeľu dopoludnia slúžil kazateľ Kondáč na text Rim. 14: 7 -18 „Nikto z nás totiž nežije sebe a nikto sebe neumiera. Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme. Veď práve na to Kristus umrel a ožil, aby panoval aj nad mŕtvymi aj nad živými. Prečo teda súdiš brata? Alebo ty zase, prečo pohŕdaš bratom? Veď všetci sa postavíme pred súdnu stolicu Božiu, lebo je napísané: Akože som živý, hovorí Pán, každé koleno bude kľakať predo mnou a každý jazyk bude vyznávať Boha. Tak teda každý z nás (Bohu) vydá počet za seba. Nesúďme sa teda navzájom, ale radšej súďte tak, aby ste bratovi nezavdali príčinu urážať sa alebo pohoršovať. Viem, a som presvedčený v Pánovi Ježišovi, že samo osebe nič nie je nečisté. Len tomu je niečo nečisté, kto to za nečisté pokladá. Lebo ak je tvoj brat zarmútený pre pokrm, nepokračuješ podľa lásky. Nepriveď svojím pokrmom do zahynutia toho, za ktorého Kristus umrel. Nech teda nebude potupované vaše dobro. Lebo kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Kto teda slúži Kristovi, je milý Bohu a v úcte u ľudí.“ Zdôraznil myšlienku, že sa netreba pohoršovať pre rôznosť – všetko premôže láska. Je tu pestrosť ľudu Božieho ako pekná rozkvitnutá lúka. Nedokonalosti sú príležitosťou k cvičeniu svojej krotkosti, pozornosti a lásky.
Odpoludnia požehnane a radostne poslúžila mládež.
V peknú letnú sobotu prišli do spoločného zhromaždenia Katka a Miloš, aby sme spoločne pred tvárou Božou a pred zborom vyprosili požehnanie pre ich spoločný život. Požehnanie vyprosil a Božím Slovom slúžil br. Kazateľ Kondáč na text Rim. 15:5-6 „5 A Bôh trpezlivosti a potešenia nech vám dá myslieť na jedno a na to isté medzi sebou podľa Krista Ježiša, 6 aby ste jednomyseľne jednými ústy oslavovali Boha a Otca našeho Pána Ježiša Krista. “ Požehnane zdôraznil, že je veľmi potrebné, aby jednými ústami oslavovali Hospodina. Dnešné problémy manželstiev sú v nejednotnosti, nejednomyseľnosti, rozladí ich maličkosť. Jednými ústami oslavovať , preniesť sa cez svoje „ja.“
Klenovský spevokol zaspieval pieseň: „To je ten krásny vytúžený deň a z B. Bystrice kvartet „Silné je milování.“ Všetci sme sa tešili z novej rodiny, ale zároveň aj smútili, pretože Katka odchádza od nás do B. Bystrice.
Svadobná hostina bola v spodnej miestnosti modlitebne.
Tajomník ÚRS navštívil náš zbor aj v tomto roku, aby nám slúžil Božím Slovom a poinformoval o tom, ako sa rysuje možnosť pridelenia kazateľa pre náš zbor. Dozvedeli sme sa, že v súčasnosti niet kazateľa pre náš zbor a výmeny pre nás úrady nepovoľujú. Ukazuje sa preto ako jediná možnosť pre nás – počkať na ukončenie štúdia na teologickej fakulte a zvoli si za kazateľa brata Pavla Struhára.
Služba Slovom Božím v tomto roku koná sa už normálne. Starý cirkevný tajomník, ktorý nám veľmi škodil pre náš rozchod s kazateľom Šperlom, už odišiel do dôchodku a nový, mladý, hlavne zásluhou taktného prístupu brata Stanislava Antalíka, vedúceho zboru, povolil činnosť zboru v normálnom rozsahu. Slúžia teda všetci bratia podľa vypracovaného programu. Dovolili nám tiež čerpať naše finančné prostriedky, ktoré nám viazali na bežnom účte.
Brat Švec nám slúžil na text Rim. 13:14 „Ale si oblečte Pána Ježiša Krista a nepečujte o telo tak, aby sa v ňom zobúdzaly zlé žiadosti.“ a zdôraznil potrebu obliecť si Pána Ježiša Krista pre všedné dni.
Prvých päť sestier je z Klenovského zboru, sú to deti veriacich rodičov. Radovali sme sa a ďakovali Bohu za túto nezaslúženú milosť. Veľmi sa radovali v rodine brata Vološčuka a Milana Antalíka, pretože tu stáli ich prvorodené dcéry, ale aj v rodine Papovej, pretože tu boli ďalšie ich dve dcéry a rovnako veľkú radosť prežívali vo veľkej rodine Kováčikovcov, pretože tu stál a v bielom ich jediná a posledná dcéra a sestra. Všetci sme cítili, že to je aj zásluha modlitieb ich otecka, ktorý sa už nedožil tejto požehnanej chvíli, ale ktorému sa plní túžba, aby sa raz všetci stretli u Pána.
Krst ponorením vykonal kazateľ Kondáč z Lučenca a Božím slovom slúžil brat J. Kremský na text Rim. 6. Veľmi kládol na naše srdcia potrebu byť pochovanými v smrť Pána Ježiša Krista, aby sme chodili v novote života, aby sme sa rozišli s telesnosťou. Kiežby dal to Pán, aby sme všetci si obliekli nového človeka a žili na Jeho slávu a blaho spolublížnych.
Mladé sestry do zboru slánostne privítal brat Stanko Antalík a zaprial im, aby sa zapojili do práce v zbore, aby v službe našli svoju radosť.
Na odpoludňajším zhromaždení slúžili brat Balciar, Sartoris st., P. Antalík, J. Antalík, Kremský a brat Kondáč. Sestry opäť obetavo pripravili spoločný obed pre bratov a sestry zo širokého okolia.