Mat. 17:14-20 - Uzdravenie posadnutého chlapca
14 Keď prišli k zástupu, pristúpil k nemu istý človek, padol pred ním na kolená 15 a hovoril: "Pane, zmiluj sa nad mojím synom: je námesačný a veľmi trpí, lebo často padne do ohňa a často do vody. 16 Priviedol som ho k tvojím učeníkom no nemohli ho uzdraviť." 17 Ježiš povedal: "Neveriace a skazené pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť? Priveďte ho sem ku mne." 18 Ježiš zlému duchu pohrozil, ten z neho vyšiel a chlapec bol od tej hodiny zdravý. 19Keď boli učeníci s Ježišom sami, pristúpili k nemu a spýtali sa ho: "Prečo sme ho nemohli vyhnať my?" 20 On im povedal: "Pre svoju malú vieru. Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: "Prejdi odtiaľto ta!" - prejde. A nič vám nebude nemožné."

Luk. 17:5-6
Sila viery - 5 Apoštoli povedali Pánovi: "Daj nám väčšiu vieru!" 6 Pán vravel: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: "Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora," poslúchla by vás.

Luk. 13:18-19
Podobenstvo o horčičnom zrnku - 18 Potom povedal: "čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? 19 Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch."

Vedel by niekto teraz odpovedať na otázku: O akej viere tu Pán Ježiš hovorí? Vybral som zámerne tieto texty z Biblie a aj uvedenú tému ako príklad toho, ako často si nesprávne vykladáme prečítanú pasáž z Biblie alebo tiež sa nám môže stať, že takýto prekrútený výklad určitej pasáže z Biblie bez rozmýšľania a rozjímania preberieme od iných, neraz aj erudovaných a naslovovzatých odborníkov – teológov. Bolo to pred troma rokmi, keď v roku 2009 v januári, počas aliančného modlitebného týždňa bola jednou z tém „Malá viera vo veľkého Boha“. Už vtedy mi to akosi nehralo - neznelo a tak som sa rozhodol si to nejako overiť, preto že som si nijako nevedel spomenúť, že by sa to v takomto spojení niekde v Biblii nachádzalo. A veru, nech som pátral a hľadal ako sa len dalo, nenašiel som nič. A tak som si zobral na pomoc počítač a internet, zadal som si do internetového prehliadača tento slogan a prehliadač mi otvoril veľké množstvo úvah, zamyslení a kázní, v ktorých sa tento slogan - toto slovné spojenie nachádzalo a doslova som žasol, ako vo všetkých, okrem dvoch (ešte sa k nim vrátim), sa to opakovalo, ako keby to jeden autor od druhého odkopíroval a prevzal. Vo všetkých sa to opakovalo v rovnakom znení a význame: „Pán Ježiš nás tu vyzýva k tomu aby sme mali malú vieru vo veľkého Boha“ a všetky, okrem už spomenutých dvoch, sa niesli v takom akomsi duchu uspokojovania: „veď to, že máš malú vieru je úplne biblické a je to OK“. Budem teraz citovať z niekoľkých takýchto úvah a kázní:

  1. „Boh si cení i tú najmenšiu a najchatrnejšiu vieru, ktorú Mu preukážeme“.

  2. „Keby vaša viera bola aj najmenšia ,aká len môže byť, teda ako horčičné semienko, ktoré je jedno z najmenších zrniek na svete, aj vtedy by ste vďaka takejto maličkej viere mali takú moc, že by ste dokázali prikázať moruši, aby sa presadila aj s koreňom a ona by sa presadila. Teda aj to najnepravdepodobnejšie by ste dokázali vďaka takejto maličkej viere."

  3. „To, že ste dnes prišli do kostola, spôsobila táto maličká viera, ktorá je možno ešte menšia ako horčičné semienko a predsa splnila svoje poslanie a vy ste tu v Božom chráme.

  4. Jeden autor dokonca na príklade zo života vysvetľuje takúto malú vieru nasledovne:
    „V jednom rodinnom dome sa v noci strhol požiar. Keď obyvatelia domu vybehli von, zistili, že chýba malý 6 ročný chlapec. Do domu sa už nedalo pre plamene vojsť a tak jeho otec na neho kričal aby zistil, kde chlapec je. Keď sa mu chlapec ozval, kričal na neho, aby sa postavil do okna, chlapec ho poslúchol a keď sa postavil do okna, otec zistil kde je a kričal na neho, aby skočil, že ho chytí. No chlapec sa bál, preto že otca pre plamene a dym nevidel a tak otec na neho zakričal aby sa nebál, že on ho vidí a že ho chytí. Chlapec mu uveril, skočil a otec ho chytil“. Vidíte, zakončil kazateľ tento svoj príklad zo života, stačila úplne malá viera malého chlapca v silu svojho veľkého otca aby bol zachránený.

Myslíte, že to bola malá viera? Ak s tým nesúhlasíte, máte pravdu. Aj ja som presvedčený, že to bola poriadne veľká viera toho malého chlapca, keď aj napriek tomu, že nič nevidel, spoľahol sa na to, že jeho otec ho vidí a skočil a bol zachránený, preto že jeho otec ho videl a chytil. Vôbec som tieto citáty nepoužil na to, aby som niekoho kritizoval, chcel som len poukázať na to, ako sa niečo, čo vôbec nie je biblické a nie je podložené Bibliou, za biblické považuje a keď si to aj naozaj v Biblii čítame, tak to tam aj takto skreslene alebo nepravdivo vidíme. Konkrétne v tomto prípade, že Pán Ježiš tu v spojitosti zo semienkom horčice hovorí o malej viere. Spomenul som, že som natrafil aj na dvoch autorov, ktorí nezdieľajú tento názor, že Pán Ježiš tu, alebo aj kdekoľvek inde hovorí o malej viere ako o postačujúcej. Práve naopak, na viacerých miestach vyčíta ľuďom i svojim učedníkom ich malú vieru a nazýva ich malovernými: Okrem už dnes prečítaného textu z Mat.evanielia 17:20 sú to napríklad aj tieto nasledovné texty:

Mat.6:30 a paralela v Luk.12:28
 Keď teda Boh takto oblieka poľnú bylinu, ktorá dnes je tu a zajtra ju hodia do pece, o čo skôr vás, vy maloverní?!

Mat.8:26
On im povedal: „Čo sa bojíte, vy maloverní?!“ Potom vstal, pohrozil vetru i moru a nastalo veľké ticho.

Mat.16:8
Ale Ježiš to vedel a povedal: „Maloverní, prečo premýšľate, že nemáte chlieb?

Luk.12:28
Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ Tým prvým autorom je väčšine nám dobre známy Ján Šichula, pastor NKZ v Bratislave, ktorý napísal veľmi poučný článok s nadpisom „Pozor na malú vieru“ a tento článok bol publikovaný v časopise Solas číslo 6 v roku 2010. On sa vo svojej úvahe zameriava hlavne na pasáže v Biblii, kde Pán Ježiš v rôznych situáciách napomína ľudí aj učedníkov, že majú malú vieru alebo že sú maloverní. Celú svoju úvahu postavil ako také zrkadlo alebo skúšku správnosti zostavenú do ôsmych bodov, v ktorých namodeloval situácie, alebo lepšie povedané naše stavy a postoje a znaky, ktoré nám môžu pomôcť zistiť, ako je to s mojou vierou.

Prvým znakom toho, že som v nebezpečenstve malej viery je, že sa nemodlím, druhým znakom je, že podlieham satanovým útokom bez boja – že som slaboch, tretím znakom je, že mám slabú túžbu po spoločných zhromaždeniach, štvrtým znakom je, že nevydávam svedectvo ľuďom okolo mňa o Kristovi, o viere a o spasení, piatym znakom je, že sa nezapájam do konkrétnej služby v zbore, šiestym znakom je opakujúce sa reptanie a šomranie, siedmym znakom je, že ma často ovládajú stavy strachu, hrôzy a paniky a ôsmym – posledným znakom mojej malej viery je, že sa nedokážem radovať uprostred skúšok v mojom živote. Odporúčam Vám všetkým si to prečítať a je to možné aj prostredníctvom ich internetovej stránky.

Ten druhý autor je katolícky farár a vo svojej kázni prirovnáva našu vieru ku maličkému, takmer neviditeľnému semienku horčice, ktoré je však nabité ohromnou energiou a tá dokáže v potrebnom čase doslova explodovať a v okamihu nadobudnúť ohromnú silu a prejaví sa tak ako veľký skutok viery. Celkom zaujímavý pohľad – pripomenulo mi to školu šmyku, ktorú som svojho času absolvoval v severných Čechách v Moste. Tam sme mali najprv teoretickú prípravu, kde nám premietali rôzne krízové dopravné situácie a vysvetľovali nám, ako máme správne reagovať. Ten školiteľ nám vysvetľoval, že keby sme tam prestali, tak by sme odišli s presvedčením, že to bolo super a že keby sme sa ocitli v takej krízovej situácii, určite by sme si poradili. No prešlo by niekoľko týždňov a všetko by sme postupne zabudli, preto že tá vedomosť, ktorú sme nadobudli sa uložila v pamäti nášho mozgu ako neaktívna tenučká plocha, ktorá sa časom rozplynie.

Preto vraj musíme absolvovať ďalšiu fázu, v ktorej si tie situácie absolvujeme fyzicky na špeciálnom cvičisku a tým sa docieli to, že k informácii, ktorú sme nadobudli pomocou zraku a sluchu, pribudne ešte informácia, ktorú nadobudneme aj cez ruky, nohy a vzruchové emócie s tým spojené. Plochá pamäťová informácia tým nadobudne guľôčkový tvar a bude zaberať v našom mozgu oveľa, oveľa menší priestor ale bude mať trvalý charakter – niečo, ako keď sa raz naučíme plávať alebo, bicyklovať, tak to už nikdy v živote nezabudneme. Naviac, táto pamäťová informácia v tvare guľôčky nadobudne takú vlastnosť, že aj keď časom budeme mať dojem, že sme to všetko zabudli, v krízovej situácii, ktorá sa bude podobať modelovým situáciám, ktoré si na cvičisku nacvičíme, táto pamäťová informácia v našom mozgu v zlomku sekundy doslova exploduje a my odrazu budeme vedieť, ako sa v danej situácii správne a bezpečne zachovať. Že to naozaj tak funguje, to vám môžem sám osobne potvrdiť, preto že som to zažil a skúsil.

Bolo to naozaj veľmi zaujímavé. Nejdem o tom podrobnejšie rozprávať len toľko, že keď došlo ku jednej takejto krízovej situácii na ceste, len som zvolal „Pane Bože pomáhaj“ a ja som sa odrazu doslova ocitol na spomínanom cvičisku, dokonca som počul aj hlasové povely inštruktora z vysielačky, ktorú som mal vtedy v aute (inštruktor ma sledoval z riadiacej veže, za pomoci ďalekohľadu a dával mi povely cez vysielačku – na rukách sme mali biele rukavice, aby lepšie videl, čo s nimi robíme a kde ich máme) a namiesto reality som videl cestu vyznačenú bielo-červenými plastovými kužeľmi a tak som z tejto krízovej situácie vyšiel absolútne bez akejkoľvek ujmi a ani ostatným účastníkom tejto krízovej situácie, ktorú zavinil jeden z nich, sa nič nestalo ani nedošlo ku žiadnej škode. Tak že tento pohľad a výklad sa mi už celkom pozdával, ale cítil som, že to ešte nie je to ono a tak som hľadal ďalej v Biblii až som aj našiel, čo mi tam ešte chýbalo.

Kľúčom je 13. verš z 1. ep.apoštola Pavla do Korintu, z 13. kapitoly, zo známej pasáže pod názvom „hymnus lásky“ a je vlastne jej vyvrcholením a záverom:

1 ep.Pavla Korinťanom, 13 kap. 1-13 verš
1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal. 2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol. 3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. 4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, 5 nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, 6 neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. 7 Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. 8 Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie. 9 Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. 10 Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné. 11 Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12 Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný.13 A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.

Aby zrnko alebo semienko, v našom prípade semienko horčice splnilo svoje poslanie a svoj účel, musí byť vložené do zeme a zomrieť – zaniknúť, pričom z neho vyrastie veľký strom, ktorý je užitočný pre celé svoje okolie. Nielen že prinesie očakávanú úrodu ale aj vtáci si na ňom môžu robiť svoje hniezda a v horúcich dňoch, keď slnko nemilosrdne páli, poskytuje okoloidúcim občerstvujúci chládok. Toto mal Pán Ježiš na mysli, keď prirovnáva našu vieru k malému semienku horčice. Chce, aby moja – tvoja viera bola veľká a silná, no pritom nie vyzývavá, ale takmer skrytá a pre okolie takmer neviditeľná, ale keď nastane ten správny okamih, ochotná sebaobetovania, ochotná slúžiť a prejavovať lásku.

Mojej dnešnej úvahe som dal názov Malá alebo veľká viera? A ku čomu sme dospeli? Že rozhodne nie malá, ale ani veľká, pokiaľ nevyúsťuje do služby iným, pokiaľ nevyvrcholí v službe a láske.

Všetci túžime po tom, aby sa táto modlitebňa naplnila, aby ešte, pokiaľ príde náš Pán, ktorého ako Jeho ľud, Jeho cirkev, Jeho nevesta očakávame, zachránil ešte mnohých ľudí pred večným zatratením, aby mohli získať večný život v prítomnosti Božej. On si chce k tomu použiť aj nás, ktorí mu už patríme, no nemôže si nás efektívne použiť, pokiaľ sa neprestaneme zaoberať svojou vierou, svojimi problémami, starosťami a slabosťami. On chce, aby sme sa stali takýmito maličkými horčičnými semienkami, ktoré sú pripravené ku použitiu – to znamená, pripravení ku sebaobetovaniu pre druhých, pripravení slúžiť a prejavovať pri tom Kristovu lásku, ktorú sme od Neho prijali.

Amen.

22.12.2012 kovond